Príbehy tučniakov 07
25. 9. 2008
Príbehy tučniakov 07
Predvohor
Táto kniha bola vydaná v roku 2007. Napísali ju traja ľudia (Orantango, Comoica a Icmer), čo hrajú CP.
Panika v Pizza Parlore
Cesar išiel do Pizza Parloru. Penguin Band mal mať v Towne koncert a nikto nehovoril o ničom inom.
„Dnes bude nudný deň.“ hovoril si vedúci Pizza Parloru, keď zamyslene sledoval tučniakov všetkých farieb, ako chodia vonku.
Vzdychol si, vstúpil do salónu a posadil sa k stolu.
Čašník Darsen k nemu prišiel. „Cesar, môžem si vziať prestávku? Vieš, že dnes moc tučniakov nepríde.“
Cesar mávol plutvou smerom ku dverám. „Tak bež.“ povedal. Cesar vedel, že keď príde Penguin Band, málo kto sa bude obťažovať do Pizza Parloru prísť.
Darsen si dal dole zásteru a ďakoval Cesarovi. „Ďakujem! Ďakujem! Vždycky som chcel vidieť Penguin Band!“ Rozbehol sa ku dverám.
Cesar len pretočil oči. V kuchyni bola nuda. Po pätnástich minútach počul vchádzať nejakých tučniakov. „Kto to len môže byť? Každý tučniak v meste je na koncerte, okrem mňa samozrejme.“ povedal Cesar. Cesar sa išiel zoznámiť s hosťami. To bolo prekvapenie, keď videl G-Billa, Frankyho a celý Penguin Band stáť priamo pred ním.
„Hej, pane! Stratili sme cestu do Night Clubu a Franky už začína vrčať.“ povedal smejúci sa G-Billy.
„Tučniaci musia jesť! Prečo my nemáme pizzériu?“ pýtal sa Franky a olizoval sa.
Cesar zostal v šoku a povedal: „Je to smutné, ale tučniaci zabudli na jedlo! Dne som nevidel iného tučniaka ako môjho čašníka.“ Cesar sa posadil na okraj schodu a zatrepal hlavou.
Franky sa pozeral na Cesara. „Hej! Mám nápad!“ povedal, vyskočil na schod a rozhliadol sa okolo. Zbadal pódium a povedal: „Budeme hrať tu! Môžeme tu jesť, robiť show a Cesar bude mať dosť zákazníkov.
„Ach Franky. To je najlepší nápad, aký si kedy mal. Naše nástroje sú vonku. Ide sa chystať!“ povedal G-Billy a vybehol von, zatiaľ čo Cesar prekvapene sedel.
Franky zoskočil zo schodu a pozrel na Cesara. „Neseď tu. Bež variť! Čoskoro sa to tu zaplní! Idem všetkým povedať, že hráme tu.
Cesar sa usmieval. „Moc ti ďakujem, Franky!“ Išiel do kuchyne tak rýchlo, ako mu to jeho plutvy dovolili, a začal robiť syrové pizze. Zrazu začul zvonček, ktorý sa ozve vždy, keď sa otvoria dvere. Pozrel sa na zákazníkov, ktorý sa hromadili v salóne. Väčšina zákazníkov chcela pizzu s rybičkami, riasami, syrom a ostrou omáčkou. Cesar nestíhal. „Nemôžem dúfať, že príde Darsen.“ povedal si Cesar.
Po tom, ako Cesar urobil sto pízz, Penguin Band hral svoju poslednú pesničku.
„Wow! To bola show! Bol to hit!“ povedal G-Billy s úsmevom. „Viete čo bol najväčší hit? Cesarove pizze! Každý ich miluje! Ale my už musíme ísť, lebo sme unavený.“ povedal.
Keď Penguin Band odchádzal, Franky potriasol Cesarovi plutvou. Cesar mu na oplátku dal tu najväčšiu pizzu, akú kedy urobil.
„Tak nabudúce.“ volal Franky cez rameno.
„To bol deň! Zoznámil som sa s Penguin Bandom a urobil som tie najlepšie pizze.“ povedal si Cesar, sadol si a dal si kus pizze.
Zanedlho prišiel Darsen. Bol pekne rozzúrený a hovoril: „Pane, išiel som do Night Clubu, ale Penguin Band tam nebol! To je moc zlé. Ale aj ja som mal určite lepší deň ako ty, čo Cesar?“ povedal Darsen a sadol si vedľa Cesara.
Cesar sa len usmieval. „Pravdepodobne.“
Koniec
Dobrodružstvo na Jet Packu
Bol nádherný deň v Clube Penguin. Slnko svietilo a fúkal ľahký vetrík. Bol to perfektný deň pre lietanie s Jet Packom.
Comoica sa rozlúčila so svojimi pufflami, zavrela dvere a vyšla k The Beach. Milovala vôňu mora a morskú soľ. Pred lietaním sa pozrela do teleskopu. „To je Migrator! Rockhopper prichádza!“ kričala s potešením.
Zrazu dostala skvelý nápad kam by mohla zaletieť. Rozletela sa na východ, aj keď jej cesta viedla na západ. Odštartovala z Lighthousu priamo k lodi!
„Juchú!“ zakričala a začala si spievať. „Letím za sedem morí za Rockhopperom a Yarrom. Na Jet Packu sa vznášam vo vetríku...“ chichotala sa sama sebe. Nikdy nebola dobrá v skladaní pesničiek, zvlášť v rýmoch.
Za pätnásť minút mala problém s realizovaním jej plánu. Loď bola oveľa ďalej, než si myslela. Išla proti vetru, letela pomaly dolu a vietor ju odfukoval preč z trate. Najhoršie však bolo, že na tejto trati nebol žiadny benzín.
Videla, ako bliká červená kontrolka, že je príliš málo benzínu. Jet Pack bude prázdny za 10, 9, 8, 7... Chvíľu padala, ale v momente nasadila extra rakety. Lighthouse ani nebolo vidieť, ale loď bola ešte ďalej. „Možno sa ešte môžem vrátiť späť.“ premýšľala.
Náhle začula ten najhlbší, najhlasnejší a najstrašidelnejší ale aj najkrásnejší zvuk, aký kedy počula. Ten zvuk sa ozýval všade okolo jej. Pozrela do vody. Nič tam nebolo. Zmätená letela nižšie. „Kto je tam?“ spýtala sa Comoica a hlas sa jej trochu triasol.
Bála sa byť tak blízko vody. Ten, kto vydával ten zvuk, mohol byť nebezpečný. Potom to počula znovu. Bolo to mäkké, ale tentokrát o veľa hlbšie. „Čo tam je?“ zaujímala sa.
Posledný pokus zistiť čo sa deje bol najlepší. Keď sa dotkla vody, zbadala obrovský tieň, ktorý sa vynáral smerom k nej.
Bola vystrašená a vystúpila hore. Vyzeralo to ako veľryba. Comoica zahliadla ústa. Neboli tam žiadne zuby. S úľavou si vzdychla. „Sú tam len veľrybie kostice. Bolo unáhlené sa takto vystrašiť.“ povedala si a pokračovala ďalej v ceste.
Postupne sa zdvihli oceánske vetry a bolo veľmi ťažké lietať. Comoica bola akoby hádzaná hore a zase dole. Bolo to ako na Ridge Rune na Slede, kde ste nemohli ovládať vašu jazdu, a toto všetko by ste zvýšili dvadsať krát, a vy máte asi predstavu o tom, ako Comoica lietala.
Vrchol toho všetkého bolo, že jej benzín zasa dochádzal. Vypla rakety. Nikde nebol nikto, kto by jej pomohol.
Potom zbadala, že Migrator je priamo pod ňou. Predtým nevedela, že je loď priamo poď jej plutvami. Jediný problém bol s pristavaním. Zrazu sa zjavil Yarr a odrážal sa hore na plachty. Zdalo sa, že mu vietor vôbec nevadí. Zaškeril sa na Comoicu, akoby chcel povedať: „Ahoj kamarátka! Vítaj na palube Migratoru!“
Comoica sa nahlas rozosmiala a chitila sa stožiara. Červený puffle ju viedol dole. Keď sa postavila na palubu, Rockhopper ju pozdravil. „Ahoj! Čo tu robíš?“
Comoica mu povedala jej príbeh.
„Argh! To si doletela rýchlo.“ povedal. „Prídem do prístavu v Clube Penguin pozajtra. Máš spotrebovaný všetok benzín?“ spýtal sa.
„Úplne. Nemáš nejaký extra benzín?“ spýtala sa.
Bohužiaľ nemala šťastie. Ale Rockhopper ju potešil. „Vyzerá to, že sa budeš musieť plaviť so mnou.“
Jej vzrušenie náhle stúplo. „Čo moji pufflovia? Oni sú hladný!“
„Môžem sa o nich postarať.“ povedal Rockhopper a žmurkol. „YARR!“ kričal Rockhopper.
O pol hodinu neskôr zbadala blížiacich sa pufflov k lodi. Čierny bol ako ohnivá guľa, zelený s jeho lietajúcou čiapkou, fialový v bubline, ružový mával švihadlom tak rýchlo, že to vyzeralo ako vrtuľa a červený puffle mal na hlave helmu. Malý modrý puffle plával po vlnách na loptičke. Zelený puffle zamieril dole a pristál na palube.
Comoica každého predstavila Rockhopperovi. Išli k Yarrovi, ktorý ich naučil, ako vyšplhať na stožiar.
Migrator sa čo najrýchlejšie plavil späť ku Clubu Penguin.
Comoica nikdy nezabudla na jej divoké dobrodružstvo na Jet Packu a ako sa zoznámila s Rockhopperom.
Koniec
Legenda o zlatom pufflovy
V Clube Penguin bol snežný deň a jeden tučniak kopal zlato. Držal dláto v ľavej plutve a kladivo v pravej plutve. Sekal do skaly dlátom a zrazu videl cupitať chlpatú žltú vec.
„Heuréka!“ zakričal. „Vyzerá to ako zlatý puffle.“ povedal si pre seba a zavolal novinára.
Druhý deň vyšli noviny a ako titulok na hlavnej stránke bolo napísané: V Mine bol nájdený zlatý puffle.
Tučniak Icmer si prečítal celý článok a bol šokovaný. Utekal priamo do Penguin Times. Videl malého bucľatého tučniaka sediaceho za stolom, kde bol nápis “NERUŠIŤ!“. Išiel smerom k vydavateľovi a povedal: „Prepáčte mi, ale...“ bol však prerušený vydavateľom skôr, ako mohol skončiť.
„Prečítajte si nápis.“ Povedal bucľatý tučniak.
„Ale pane, je to dôležité!“ povedal Icmer.
„Čítajte mi z pier: z-m-i-z-n-i-t-e!“ povedal tučniak.
Icmer bol veľmi netrpezlivý. Zakričal vydavateľovi priamo do tváre: „Moje domáce zvieratko bolo nájdené v Mine a je to starodávny druh zlatého puffla!“
„Woah!“ vzdychol si vydavateľ. „Nemusel ste kričať.“
„Bol to dosť dobrý nápad, pretože ste ma nechceli počúvať a musel som zapojiť svoj hlas.“ namietal Icmer.
Vydavateľ ignoroval Icmerov komentár a pokračoval: „Hovoril ste niečo o zlatom pufflovi?“
„Poviem vám ako sa to stalo: Bolo krásne Nedeľné Ráno. Išiel som nakŕmiť svojho puffla a cestou som uvidel žltú farbu, kúpil som ju a omylom som ju vylial na moje domáce zvieratko. Nemal som peniaze na to, aby som ho vykúpal a tak sme sa vydali do Cave tu farbu zmyť. Ale keď sme išli a boli na ceste ku Cave a nemal som vodítko, z ničoho nič začal kopať dieru do snehu. Išiel som ho zastaviť, ale už bolo neskoro a zmizol v snehu.
„Týka sa ťa to?“ spýtal sa vydavateľ dosť nezaujato.
„Áno, samozrejme.“ odpovedal Icmer.
„Hmm...je v klietke tamto.“ Povedal vydavateľ.
Icmer išiel pre svojho puffla, ktorý sa triasol obavou. „Urobil si zo mňa veľmi slávneho tučniaka.“ povedal, keď otvoril klietku a vzal si svoje domáce zvieratko.
Zlatý puffle bol rád, že je Icmer zase jeho pán.
A od tej doby Icmer namáča svojho puffla do zlatej farby a ani nemyslí na to, ako ju zmyť, aby svojho puffla zase nestratil.
Prebraté zo stránky http://www.club-penguin.cz/
Komentáře
Přehled komentářů
ja nemam memera a mam cierneho puffla a cerveneho i modreho najdite si ma plyz
RE: otazka pre vas
(@dmin, 24. 4. 2010 12:09)pravdepodobne bol memberom a ked mu membership skoncil, pufflovia mu ostali. viem to z osobnej skusenosti
otazka pre vas
(lisa, 30. 8. 2009 14:02)
jeden tucniak mini couper je nemember a ma v igloo cierneho a fialoveho puffa.....ako je to mozne???
Puffle
(Bbarca, 18. 10. 2010 19:36)