Korenie života
24. 9. 2008
Korenie života
Smulley a Suneroo sú priatelia tak dlho ako si len pamätajú. Obidvaja vyrástli v Clube Penguin a radi všade chodili spolu.
Smulley je mladší a je veľmi zábavný. Má talent na tom ako sa dostávať do problémov,
Za to Suneroo bol vždy pyšný na svoju poriadkumilovnosť, dospelosť a obľúbenosť u starších tučniakov.
V ten osudný deň bol vzduch v Clube Penguin štipľavý, čistý a veľmi studený.
„Poďme na Ice Berg!“ vykríkol Smulley, keď vbehol do Sunerooho iglú.
„Hej, daj si dole topánky!“ zajačal Suneroo brodiaci sa kalužami, ktoré za sebou nechával Smulley pri lezení cez kreslo, po drevenej podlahe a na preplnenú stoličku.
„Oops!“ začervenal sa Smulley. „Prepáč, stále zabúdam.
„Áno, zabúdaš.“ zamrmlal Suneroo, keď liezol okolo a handrou utieral mláky.
„No, chceš ísť na Ice Berg?“
„Prečo? Vonku je hrozná zima.“ povedal Suneroo, keď žmýkal handru do jedného z kvetináčov.
„Dnes je ten deň. Cítim to v plutvách.“
„Smulley, ty vieš rovnako dobre ako ja, že Ice Berg nejde prevrátiť.“
„Ale áno! Ide!“ Smulley vyskočil na stoličku. „Môj sused hovoril, že to videl.“
„Už sme to preberali.“ vzdychol si Suneroo. „Tvoj sused asi kedysi dostal do hlavy snehovou guľou, ak vieš čo tým myslím.“
„On nieje blázon.“ Povedal Smulley urazene.
„Smulley,“ uškrnul sa Suneroo. „tiež hovoril, že získaš viac peňazí, keď preletíš Jet Pack Adventure bez ich zbieraní! Dáva ti to zmysel?“
„Nie.“
„Vidíš?“ povedal Suneroo triumfálne. „Tak prečo ho stále počúvaš?“
„Neviem.“ sklopil Smulley plutvy. „Len som chcel, aby sa stalo niečo naozaj neobyčajné, vieš? Niečo dobrodružné, nie nudné ako obyčajne.
Keď Smulley hovoril, začali mu v v očiach horieť plamienky. Suneroo na neho len pozeral a krútil hlavou.
„Skúšal si si už niekedy užívať to čo máš?“ spýtal sa a posadil sa vedľa Smulleyho na pohovku. „Urobil si si niekedy čas poďakovať za to všetko okolo nás miesto toho aby si stále chcel niečo viac?“ povedal a ukázal na plno vybavené iglú.
Smulley potichu uvažoval a poklopkával si po zobáku.
„A čo korenie života?“ spýtal sa po chvíli.
„Smulley, musíš sa naučiť užiť si život predtým než môžeš oceniť korenie! Je to ako jesť ochutenú soľ bez ryby. Jednoducho to nefunguje. Musíš mať oboje.“
„OK. Dneska si budeme užívať to, čo máme.“ rozhodol Smulley s úškľabkom. “Ale zajtra chcem prevrátiť Ice Berg!“
Suneroo si nahlas vzdychol.
„Dobre!“ povedal, pochybujúc o tom, či Smulley počul niečo z toho čo pred chvíľou povedal.
„Tak mi povedz čo z toho čo tu máme si chceš užiť?“
„Hmmm...“ Smulley sa hlboko zamyslel. „Keď posunieme pohovku tam a dáme sviečku navrch tej rastliny, potom za nich presunieme krb a chlad z chladničky pôjde hore sem...“ Zrazu sa iglú vírilo aktivitou ako Smulley realizoval svoje nápady. Suneroo stál ohromený pri dverách.
„Tam!“ povedal Smulley víťazoslávne. „Teraz máme vesmírnu loď! Mám z nej radosť!“
Suneroo dlho stál a prezeral si Smulleyho výtvor. Cítil ľahké šteklenie v zobáku. Rozširovalo sa v úškľabok. Netrvalo dlho a začal sa váľať od smiechu na zemi.
„Keď ich nemôžeš poraziť, pripoj sa k nim!“ pomyslel si keď naberal dych. „Kam to bude, kapitán Smulley?“
„Do najvzdialenejších hlbín vesmíru, kam ešte nikdy žiadny tučniak nepoložil plutvu!“ zavelil Smulley, keď upravoval ovládanie v kokpite.
„Zapáliť motory za 10, 9, 8, 7...“
Prebraté zo stránky http://www.club-penguin.cz/
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář
